Jedinečná atmosféra, bohatá história, prírodné krásy. To všetko nájdete na hrade Beckov, opradenom legendami a panoramatickými výhľadmi na okolitú krajinu. Tento hrad patrí medzi najkrajšie a najzaujímavejšie na Slovensku, preto by ho bola veľká škoda len tak obísť. Viete, podľa čoho dostal svoje meno? A prečo v roku 1729 začal chátrať? Ak nie, čítajte ďalej!
Obsah článku
👉 5 faktov o hrade Beckov, o ktorých (ne)viete
Hrad Beckov nájdete v rovnomennej obci v Trenčianskom kraji na západnom Slovensku. Týchto pár zaujímavostí ste však možno o ňom nevedeli!
- Hrad je lákadlom pre milovníkov architektúry, pretože kombinuje rovno dva slohy – krásu gotického, aj románskeho slohu,
- pôvodne bol postavený ako kráľovský pohraničný hrad v 12. storočí, ale v 14. storočí ho jeho majiteľ, Stibor zo Stiboríc, prestaval na honosné gotické sídlo s kaplnkou a knižnicou,
- jedna z najznámejších legiend o tomto hrade hovorí, že dostal meno podľa dvorného šaša,
- vďaka svojej polohe bol hrad významnou súčasťou obranného systému Uhorska proti nájazdom z juhu,
- na hrade sa našli viaceré významné archeologické nálezy, napríklad zvyšky keramiky, kovových predmetov či častí výzdoby.
➡️ Z histórie hradu Beckov
Na hrade Beckov údajne každý deň ožívajú legendy. Tento hrad bol postavený pravdepodobne okolo roku 1200 na vápencovom brale, ktoré dominuje malebnému priestoru stredného Považia. Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z čias vlády uhorského kráľa Bela III. Na jeho kráľovskom dvore opísal anonymný kronikár vo svojom diele postup staromaďarských kmeňov počas vpádu na Veľkú Moravu, a popri tom spomenul aj zabratie Beckovského hradu, vtedy nazývaného Blundus. Tento názov zodpovedá aj iným písomným správam a zhoduje sa tiež s neskorším pomenovaním lokality Blondóc.
Na prelome 11. a 12. storočia v krajine značne vzrastala kráľovská moc, preto sa hrad začal prestavovať do kamennej podoby. Vybudovali sa priestory horného hradu a severný palác. Hrad mal vtedy na dĺžku cca 100 m. Na sklonku 13. storočia ešte v juhovýchodnej časti horného hradu pristavali útočiskovú vežu typu bergfrit.
Najväčší rozkvet zažil hrad Beckov v 14. a 15. storočí, keď ho vlastnil spomínaný uhorský šľachtic Stibor zo Stiboríc, palatín kráľa Žigmunda Luxemburského. Bol to dobrý diplomat, vojvodca a stelesňoval ideál rytierstva danej doby. Práve on hrad prestaval na goticko-renesančné sídlo, ktoré malo všetok komfort potrebný pre šľachtu.
V roku 1729 vypukol na hrade požiar, ktorý ho značne poškodil. Hoci o požiari neexistuje veľké množstvo podrobných písomných záznamov, historici sa zhodujú na niekoľkých kľúčových faktoch. Požiar podľa nich pravdepodobne vznikol nešťastnou náhodou – mohlo ísť o zásah blesku, nedbanlivosť pri manipulácii s ohňom alebo poruchu v kuchynských priestoroch.
Plamene sa rýchlo rozšírili drevenými konštrukciami a zničili podstatnú časť obytných a hospodárskych budov. Po tomto nešťastí hrad už nikdy nebol úplne obnovený, začal chátrať a postupne sa stal ruinou. Opravy a konzervácia sa začali až v 20. storočí, hlavne vďaka pamiatkarom a miestnym nadšencom.
Dnes je hrad Beckov častým miestom konania kultúrnych podujatí, festivalov, rytierskych súbojov a vystúpení pre deti aj dospelých. Objavil sa aj v niekoľkých filmoch a dokumentoch vďaka svojej autentickej atmosfére. Môžete si tu dokonca naplánovať aj svoju svadbu v priestoroch obnovenej gotickej hradnej kaplnky.
➡️ Hrad Beckov a jeho zaujímavosti
K hradu Beckov sa podobne, ako aj k iným hradom a zámkom viaže množstvo legiend a povestí, ktoré ste možno nepočuli.
✅ Dvorný šašo Becko
Prvá povesť vraví, že Stibor, vojvoda za časov kráľa Žigmunda, mal domového blázna, ktorý sa volal Becko a dokázal zabaviť svojho pána na poľovačke až tak dobre, že sa ho Stibor spýtal, čo by za tú zábavu chcel. Blázon ukázal na najbližšie končité bralo a požiadal, aby sa za jeden rok a deň na tom brale postavil zámok. Stibor sa vraj zaručil slovom, že mu toto želanie splní, naozaj vystaval krásny zámok za jeden rok a deň a dal mu meno podľa svojho blázna: Beckov.
✅ Prečo Váh obchádza Beckov?
Druhá povesť zasa hovorí viac o pánovi Stiborovi zo Stiboríc. Vraj raz na poľovačke unavený zaspal a zobudilo ho zavýjanie poľovného psa. Nazlostil sa, že jeho poľovnému psovi niekto ublížil a hneď sa pýtal sluhov, čo sa deje. Tí mu vysvetlili, že jeden starý žobrák prišiel prosiť o kúsok chleba, ale jeho chrt naňho vyskočil, vytrhol mu kus haleny, nohavíc aj mäso zo stehna a keď sa žobrák bránil palicou, pes začal skučať. Rozhnevaný Stibor chytil úbohého starca za vlasy, dlho ho vliekol a hodil ho do priepasti, kde skonal.
Potom od námahy opäť zaspal a počas spánku sa k nemu priplazil malý, ale jedovatý had a otvorenými ústami mu vliezol do útrob a začal ho štípať. Na to sa Stibor zobudil a od bolesti aj od zúfalstva naslepo bežal k priepasti, tam sa pošmykol, padol a polámal si kosti. Odvtedy odtiaľ údajne počuť po polnoci jeho zúfalé volanie, a preto aj bystré toky Váhu Beckov obchádzajú a radšej tečú tichším krajom.
➡️ Prístup na Hrad Beckov
K obci Beckov sa v súčasnosti najrýchlejšie dostanete po diaľnici D1 Bratislava – Žilina, z ktorej zídete pri Novom Meste nad Váhom a pokračujete smerom do Rakoľúb. Tam sa napojíte na cestu smerujúcu do Trenčína, ktorou sa po 3 km dostanete priamo do obce Beckov. Počas celej cesty už z diaľnice uvidíte siluetu hradnej zrúcaniny a po príchode do Beckova odbočíte z cesty doprava na vydláždené Trojičné námestie, v okolí ktorého môžete využiť dostupné parkovacie plochy.
Dostať k hradu sa dá len pešo, pre motorizované vozidlá platí zákaz vjazdu. Peší prístup začína na východnom konci námestia so súsoším Najsvätejšej Trojice. Vyjdete úzkou ľavotočivou cestou vedúca popri kostole sv. Štefana kráľa a pohodlným stúpaním sa dostanete ku križovatke. Odbočíte vľavo na vydláždenú cestu až k hradu. Cesta trvá približne 5 minút a je asfaltová s bezbariérovým prístupom, je tak vhodná aj pre deti, dôchodcov a zdravotne znevýhodnených.